Estónsko

Estónsko, najsevernejšie položený pobaltský štát, znovu získalo nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Je to prevažne rovinatá krajina na východnom pobreží Baltského mora s mnohými jazerami a ostrovmi. Veľkú časť územia pokrývajú polia a lesy.

Estónčina je úzko prepojená s fínčinou, ale vôbec sa nepodobá na jazyky ďalších pobaltských republík Lotyšska a Litvy, ani na ruštinu. Asi štvrtina obyvateľstva je ruského pôvodu.

Hlavné mesto Tallin je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v Európe. Cestovný ruch tvorí 15 % estónskeho HDP. Ekonomiku krajiny ťahá predovšetkým strojárstvo, potravinársky priemysel, kovovýroba, chemický a drevársky priemysel.

V priebehu dejín ovplyvnili estónsku kuchyňu mnohé iné národy, ktoré v tých časoch vládli v oblasti – Dáni, Nemci, Švédi, Poliaci či Rusi. K tradičným jedlám patrí nakladaný úhor, krvavnička a kapustnica s bravčovým mäsom.

Medzi známymi Estóncami vyniká spisovateľ Jaan Kross, ktorého dielo bolo preložené do minimálne 20 jazykov, autor národného eposu (Kalevipoeg) Friedrich Reinhold Kreutzwald, a spisovateľ, režisér, diplomat a politik Lennart Meri.